Bežala na autobus a nohy ju prestali od toľkého vynaloženého úsilia celkom poslúchať. Spomalila teda a končekmi prstov si nahmatala tep na krku tak, ako to robieva vždy, keď má pocit, že sa znepokojila až príliš. Kvapky neprestajne bubnovali na plechovú strechu a vydávali naliehavý zvuk, akoby chceli odrátať čas zostávajúci do odchodu autobusu. Slnko sa predieralo cez dva tmavé mraky vytvárajúce spoločný prienik, ktorý jej tvarom pripomínal malého lúčneho koníka. Zrazu odcupital, a keď sa pozrela na križovatku preplnenú autami so žmurkajúcimi žltými svetlami, pomedzi mraky už ostro prenikalo dotieravé slnko.