nedeľa 25. septembra 2016

Prichádza jeseň alebo prečo milujem dážď a v šálke jazmínový čaj

Už od detstva som nerozumela koncoletným fňukancom nad finišujúcimi dňami v bazéne, nad mlákou roztečenej zmrzliny či nad časom navyše (vždy som bola produktívnejšia aj tak len cez semester, nad 25°C sa dostávam do akejsi horúčkovitej letargie). 
Milé letné typy, ďalej radšej ani nečítajte!
Jeseň je okrem opadaného lístia a malého rozkošného ježka nesúceho si na pichliačoch jabĺčka a hrušky aj symbolom začínajúceho školského roka, skúšok, diplomovky, prebdených nocí a nákupov nových a nových a nových zvýrazňovačov. No nechať si kvapnutím kvapky na nos do hlavy urobiť malú dierku, ktorou ti dovnútra vojde vôňa pečených gaštanov, to je predsa super!

nedeľa 14. augusta 2016

Číslo preukazu 36

V dedinskej knižnici, zastrčenej v budove futbalového štadióna, bola jedna malá zázračná miestnosť. Vlastne, boli to tri miestnosti, oddelené od seba však len zárubňami bez dverí. Táto krajina fantázie sa otvárala vždy v stredu a v piatok. Preto moje kroky vždy v tieto dni viedli domov, kde som si rýchlo zložila aktovku a potom už len na bicykli pedálovala do knižnice. Bicykel stačilo oprieť o stenu, zamykať nebolo treba. Strávila som v nej vždy veľa času. Niežeby som si tak dlho požičiavala knihy, vlastne som si vždy požičiavala tie isté dokola, no bavilo ma rozprávať sa s o dve generácie staršou pani knihovníčkou. 
Ako keby to bolo predvčerom mám v pamäti to, ako sa ma každý raz spýtala na číslo môjho členského preukazu. Ja som ho však zakaždým zabudla. 

Ona sa len zasmiala a poznamenala niečo o mojej zlej pamäti a vraj čo mám z matematiky. S tými číslami mi to ostalo doteraz. 
A prečo vlastne venujem článok spomienkam na moje detské časy strávené v knižnici? Pretože sa rozplynul, ani neviem ako sa rozplynul, celkom zmizol... a ja som zrazu bola inde, na inom mieste, kde knižnice netreba.

pondelok 13. júna 2016

Letné knižné typy

Skončilo mi skúškové (trikrát hurá!), a tak píšem svoj prvý poskúškový článok. Práve sa schyľuje k búrke, ale mne to po prvý raz vôbec nevadí. Obloha sa zaťahuje, držím v ruke zmrzlinu a ani po kvapnutí na perinu sa na ňu nehnevám. Mám totiž leto, čo je pre mňa po dlhooom kolobehu učenia sa takmer neuveriteľné.
Ako správny zástanca prokrastinácie som však aj cez semester prečítala alebo začala čítať niekoľko kníh, tie najlepšie z nich vám teraz odporúčam s mini charakteristikou:


1. Július Satinský - Expedície
Každý, kto ma pozná, vie, že milujem Jula. Jula a Oľgu. Jula a Milana. Jula a jeho dobrodružstvá. Tie nájdete aj v tejto knižke, ktorá na prvý pohľad zaujme svojím dizajnom. Namôjveru, krajší som dlho nevidela. (začalo pršať) Knižka pre turistov-neturistov, milovníkov Jula či Tomáša (Janovica).



2. Peter Krištúfek - Telá
Petra Krištúfka som si obľúbila už po prečítaní knihy Atlas zabúdania (tiež odporúčam). Pri ňom som mala hneď pocit, že budeme kamaráti. A aj keď som sa stále nedokopala k Domu hluchého, Telám som neodolala.

Kniha o vzťahoch, o rozličných rozmeroch intimity v nich, ktoré sú opísané v kapitolách Teplo, Ticho, Tíšenie, Transport, Tekutiny, Antifóna....teda 5 T, ako ich poznáme už zo základnej školy, no tentokrát trochu inak.

nedeľa 17. apríla 2016

Typológia bielej ovce (fejtón)

1. Jeden raw koláčik, poprosím
Sediac v kresle vytvorenom zo starých paliet medzi 4 stenami s nedbalým ošúchaným vzhľadom, na čo by vám majster hipster povedal: ,,To tak má byť“, sledujem čašníka s vyholenými bočnými časťami hlavy a malým copíkom, ktorý mi pripomína muffin pre psa pri vedľajšom stole. Áno, už aj psy dnes majú povolené chodiť do kaviarní, sedieť v kresle, v ktorom sa zajtra pohodlne uvelebím ja a lízať psí muffin z presne toho istého tanierika, z ktorého budem zajtra...vlastne, ktovie, akým prípravkom umývajú riad a koľko sekúnd drhnú jeden psom oliznutý tanierik. Keď tak pozorujem môjho spolukaviarnika psa, ktorému sa dostáva viac pozornosti ako ktorémukoľvek inému návštevníkovi humanoidného typu, znenazdajky ma prepadne strach a v komixovej bubline nad hlavou mi prebehujú najrozličnejšie myšlienky.

Čo je to bulgur? A čo si mám predstaviť pod jazmínovo-banánovou chalvou? Kde sú tie časy, keď na jedálnom lístku boli tak nudné názvy ako hrachová kaša s párkom a parené buchty so slivkovým džemom? Chápem, parená buchta neznie tak dobre ako mascarpone s flambovaným ovocím. Prestávam však svoju temnú myseľ zaťažovať týmito existenciálnymi otázkami, blíži sa čašníčka.

streda 27. januára 2016

Osem orieškových jarabíc

Moja prvá experimentálna poézia povystrihovaná z náhodných slov knihy. Dúfam, že sa vám bude páčiť.