Bežala na autobus a nohy ju prestali od toľkého vynaloženého úsilia celkom poslúchať. Spomalila teda a končekmi prstov si nahmatala tep na krku tak, ako to robieva vždy, keď má pocit, že sa znepokojila až príliš. Kvapky neprestajne bubnovali na plechovú strechu a vydávali naliehavý zvuk, akoby chceli odrátať čas zostávajúci do odchodu autobusu. Slnko sa predieralo cez dva tmavé mraky vytvárajúce spoločný prienik, ktorý jej tvarom pripomínal malého lúčneho koníka. Zrazu odcupital, a keď sa pozrela na križovatku preplnenú autami so žmurkajúcimi žltými svetlami, pomedzi mraky už ostro prenikalo dotieravé slnko.
Počet ľudí čakajúcich na zastávke ju znepokojil a preto, tváriac sa, že si prezerá odchody autobusov, prstom blúdila po cestovnom poriadku, no oči akoby premietali oneskorený obraz. Stále sa v nich zrkadlil lúčny koník cválaním rozplývajúci sa po oblohe. Napriek tomu na sebe cítila pohľady, ktoré prechádzali jej nepriestrelnou snahou o berlínsky múr. Vrany cupotali po vlhkej tráve pod stromami a cez sklo zastávky pôsobili akosi cudzo. Občas sklonili hlavu a zobáčikom skúmali steblá udupanej trávy. Kým dorazil autobus, jej tep nadobudol vďaka čiernym vranám pokojnejší rytmus.
Pri nastupovaní očami rýchlo kmitala sem a tam, no jej obľúbené sedadlo hneď za šoférom už bolo obsadené starším pánom s hnedou čiapkou zvláštneho tvaru na hlave. Kolenami pevne zvieral igelitové tašky, z ktorých sa rinula vôňa chleba a mlieka. Pripomenulo jej to rána u babky a fakt, že už zopár dní vôbec neraňajkovala. Sadla si teda k dievčine so slúchadlami na ušiach, ktorá vzbudzovala dojem nezáujmu o dianie v autobuse.
Počet ľudí čakajúcich na zastávke ju znepokojil a preto, tváriac sa, že si prezerá odchody autobusov, prstom blúdila po cestovnom poriadku, no oči akoby premietali oneskorený obraz. Stále sa v nich zrkadlil lúčny koník cválaním rozplývajúci sa po oblohe. Napriek tomu na sebe cítila pohľady, ktoré prechádzali jej nepriestrelnou snahou o berlínsky múr. Vrany cupotali po vlhkej tráve pod stromami a cez sklo zastávky pôsobili akosi cudzo. Občas sklonili hlavu a zobáčikom skúmali steblá udupanej trávy. Kým dorazil autobus, jej tep nadobudol vďaka čiernym vranám pokojnejší rytmus.
Pri nastupovaní očami rýchlo kmitala sem a tam, no jej obľúbené sedadlo hneď za šoférom už bolo obsadené starším pánom s hnedou čiapkou zvláštneho tvaru na hlave. Kolenami pevne zvieral igelitové tašky, z ktorých sa rinula vôňa chleba a mlieka. Pripomenulo jej to rána u babky a fakt, že už zopár dní vôbec neraňajkovala. Sadla si teda k dievčine so slúchadlami na ušiach, ktorá vzbudzovala dojem nezáujmu o dianie v autobuse.
Zo zmesi parfumov, vône dažďa, ktorý z iných ľudí nie je až tak príjemný, a ranného zhonu sa jej urobilo nevoľno.
V taške rýchlo našmátrala mentolku a pri pomyslení na to, koľko baktérií má na prstoch, vložila si ju do úst. Keď ostrá chuť eukalyptu celkom prebila jej nepokojné myšlienky, všimla si, že každý zo spolucestujúcich sa úpenlivo snaží očami nájsť záchytný bod. Taký, ktorý by nepretínal dráhy ostatných a zároveň by smeroval k miestu, kde sa dá zachytiť život mesta alebo aspoň tanec stromov v daždi. Bola spokojná. Keďže dievčina so slúchadlami po pár minútach zavrela oči, dovoľovalo jej to si svoj záchytný bod vybrať na pravej strane. Necítila tak na sebe pohľady ostatných a veľmi rýchlo dospela k svojej najobľúbenejšej fáze cestovania. Bol však čas vystúpiť. Cestujúci s očakávaním napínali telá, akoby sa chystali vystreliť čo najrýchlejšie. Dráhy sa začali chaoticky pretínať a do tela jej vypálili zopár dier. Fakt, že o chvíľu bude slobodná, ju však nevykoľajil z vlastných myšlienok.
V taške rýchlo našmátrala mentolku a pri pomyslení na to, koľko baktérií má na prstoch, vložila si ju do úst. Keď ostrá chuť eukalyptu celkom prebila jej nepokojné myšlienky, všimla si, že každý zo spolucestujúcich sa úpenlivo snaží očami nájsť záchytný bod. Taký, ktorý by nepretínal dráhy ostatných a zároveň by smeroval k miestu, kde sa dá zachytiť život mesta alebo aspoň tanec stromov v daždi. Bola spokojná. Keďže dievčina so slúchadlami po pár minútach zavrela oči, dovoľovalo jej to si svoj záchytný bod vybrať na pravej strane. Necítila tak na sebe pohľady ostatných a veľmi rýchlo dospela k svojej najobľúbenejšej fáze cestovania. Bol však čas vystúpiť. Cestujúci s očakávaním napínali telá, akoby sa chystali vystreliť čo najrýchlejšie. Dráhy sa začali chaoticky pretínať a do tela jej vypálili zopár dier. Fakt, že o chvíľu bude slobodná, ju však nevykoľajil z vlastných myšlienok.
Cestujúci vystupujú z autobusu a ich čelá začínajú zdobiť kvapky ešte skôr, ako stihnú rozprestrieť dáždniky. Sedím a pozorujem ako zanikajú dráhy a záchytné body sa strácajú, ako keď mokrým prstom zodvihneš zo stola omrvinku. Dáždnik som si zabudla v predsieni, no neprekáža mi to. Pomaly kráčam a myslím na vrany za sklom, na odcudzenosť a dráhy, ktorých cesty sa rozchádzajú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára