1. Jeden raw koláčik, poprosím
Sediac
v kresle vytvorenom zo starých paliet medzi 4 stenami s nedbalým
ošúchaným vzhľadom, na čo by vám majster hipster povedal: ,,To tak má byť“,
sledujem čašníka s vyholenými bočnými časťami hlavy a malým copíkom,
ktorý mi pripomína muffin pre psa pri vedľajšom stole. Áno, už aj psy dnes majú
povolené chodiť do kaviarní, sedieť v kresle, v ktorom sa zajtra pohodlne uvelebím
ja a lízať psí muffin z presne toho istého tanierika, z ktorého
budem zajtra...vlastne, ktovie, akým prípravkom umývajú riad a koľko
sekúnd drhnú jeden psom oliznutý tanierik. Keď tak pozorujem môjho
spolukaviarnika psa, ktorému sa dostáva viac pozornosti ako ktorémukoľvek inému
návštevníkovi humanoidného typu, znenazdajky ma prepadne strach
a v komixovej bubline nad hlavou mi prebehujú najrozličnejšie
myšlienky.
Čo je to bulgur? A čo si mám predstaviť pod jazmínovo-banánovou chalvou? Kde sú tie časy, keď na jedálnom lístku boli tak nudné názvy ako hrachová kaša s párkom a parené buchty so slivkovým džemom? Chápem, parená buchta neznie tak dobre ako mascarpone s flambovaným ovocím. Prestávam však svoju temnú myseľ zaťažovať týmito existenciálnymi otázkami, blíži sa čašníčka.
Ehm, vlastne čašník. Rukami-nohami vysvetľujem, čo si dám, pantomímou sa snažím znázorniť tvar cestovín, o aké mám záujem, pretože v terminologických vodách „tagliatellí, fusillí a penne“ som ako ryba vo vzduchu. (Niektoré druhy rýb ale vedia lietať na krátke vzdialenosti, učili sme sa to na biológii. Snáď sa to naučím aj ja). Aspoň preto, aby som si bez hanby vypýtala mne vyhovujúci typ cestovín. A vraj či chcem raw verziu. Nie, nie, prosím. Som mäsožravec. Rátam počet cudzích slov na jedálnom lístku, keď tu zrazu...
2. Piccolo baristaČo je to bulgur? A čo si mám predstaviť pod jazmínovo-banánovou chalvou? Kde sú tie časy, keď na jedálnom lístku boli tak nudné názvy ako hrachová kaša s párkom a parené buchty so slivkovým džemom? Chápem, parená buchta neznie tak dobre ako mascarpone s flambovaným ovocím. Prestávam však svoju temnú myseľ zaťažovať týmito existenciálnymi otázkami, blíži sa čašníčka.
Ehm, vlastne čašník. Rukami-nohami vysvetľujem, čo si dám, pantomímou sa snažím znázorniť tvar cestovín, o aké mám záujem, pretože v terminologických vodách „tagliatellí, fusillí a penne“ som ako ryba vo vzduchu. (Niektoré druhy rýb ale vedia lietať na krátke vzdialenosti, učili sme sa to na biológii. Snáď sa to naučím aj ja). Aspoň preto, aby som si bez hanby vypýtala mne vyhovujúci typ cestovín. A vraj či chcem raw verziu. Nie, nie, prosím. Som mäsožravec. Rátam počet cudzích slov na jedálnom lístku, keď tu zrazu...
...ma
babka poprosí, aby som jej vypýtala kávu, vraj tomu nerozumie a ja som
mladá a budem vedieť, o čo ide. Čašník s copíkom nervózne
poklepkáva lakovanou mokasínou s farebnými šnúrkami, jeho nagelovaný fúz
začína dostávať obrátený výraz. Preto v rýchlosti kričím: ,,Jedno piccolo,
poprosím.“ S fúzika sťažka spadne kvapka potu a na moju hlavu tona
odsudzujúcich pohľadov. Akoby v kaviarni zastal čas. Všetky pohľady sú na
mojej už skoro bordovej tvári. Ukazujú si prstom: ,,To je ona, tá čo nevie, že
piccolo je espresso, tá, čo nevie, že sem nepatrí. Kávový kat.“ Prehltnem „tagliatellu“
(toto slovo sa zrejme neskloňuje), no nanešťastie sa mi zastaví v krku.
Preto kľučkovaním pomedzi posledné zvyšky mojej sebadôvery bežím na toaletu...
3. Mladého bežca príhodi a skúsenosťi
...Premostením
hodným kávového kata sa dostávame k behu. K tomu, že rovnako ako boom
kváziexotických jedál v menu a psích a mačacích a (dokonca už aj kozích
a ovčích) kaviarní nerozumiem ani súčasnému bežeckému trendu. Tento raz mám
však na mysli beh v štýlových ružových teniskách s logom,
z ktorého by mal radosť, a to najmä kvôli bafkajúcemu tvaru, Sherlock
Holmes. Ten beh, po ktorom bezprostredne nasleduje fotka na instagrame,
v ktorej dám svetu vedieť počet zabehnutých kilometrov pomocou známej
aplikácie. Behať, no pre seba, v tom tkvie problém môjho hejtovania, alias
kritizovania. Dúfam, že za použitie slova na H mám pomyselný bod a do
kaviarenského davu zapadám aspoň čiastočne...
4. Pár riadkov o Jobsovom
jablku
...a
možno aj nie. Každý si fotí svoju kávu s obrázkom, ako to ja nazývam. Preto to
robím aj ja. Myslím, že na to, aby som zapadla (ako kávová lyžička do palety
alebo slamka do uhorkovo-rukolovej limonády), postupujem správnym spôsobom.
V čom teda tkvie tento zložitý rébus? Všetci na mňa civia, dokonca aj pes
s dreveným motýlikom na krku. Mojej babke zvoní telefón. Viete, ten
s veľkými tlačidlami kvôli lepšiemu ovládaniu pre dôchodcov. Spustí sa
hurónsky smiech. Už chápem: ,,Naše mobily nemajú jablko, babi.“ Babka nerozumie.
Snažím sa jej teda vysvetliť paralelu medzi biblickým jablkom hriechu, ktoré
určite pozná, a tým Jobsovým. Myslím, že rozumie, aj preto odchádzame. Tu
nie je miesto pre čierne ovce.
5. Bez blogu nie si človekom
A tak
píšem tento článok, aby som sa vyrozprávala z irónie doby. Z doby,
v ktorej nie je dôležité to, čo pre ženu povedľa môjho boku, ktorá práve
zvráskavenou rukou hádže papierový téglik z kávy do koša. Ona totiž ešte
nevie, že ho mala odfotiť a zverejniť na blogu. Robí sa to tak. ,,Je ti
zle?“ spýtala sa. ,,Si nejaká bledá.“
A tak
to začína, blednem. Po dnešných udalostiach som sa totižto rozhodla, že tento
príbeh zverejním na blogu, ktorý som si nedávno vytvorila. Blednem
a zapadám. Robí sa to tak.
Takúto sracku som už dlho necitala. Sorry, ale celé zle.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za názor, pani anonymná. :) Nabudúce nezabudni zverejniť aj svoje meno, pokiaľ sa za svoj "kultúrne" vyjadrený názor nehanbíš. :)
OdstrániťMne sa naopak tento fejtónik páči :) i keď nie so všetkým súhlasím, je to nenásilné a pritom obohacujúce :) rád si prečítam i niečo nabudúce.
OdpovedaťOdstrániťZároveň posielam po dlhšej dobe pozdrav, Lenka :)
Stanley
Ďakujem, Stanley. :) A zároveň ťa zdravím a ďakujem, že si sa mi ozval takýmto príjemným, trochu nezvyčajným spôsobom. :)
OdstrániťMne sa to veľmi páči. Takto zachytená realita, cez trochu nie-až-takej-krutej satiry. Tak to vo svete chodí, kto dnes nie je hipster, nemá tu čo robiť. A zároveň byť hipsterom je už dnes dosť mainstream, hipsterské je nebyť hipsterom. Teda, ťažko vysvetliť, ale snáď chápeš. :)
OdpovedaťOdstrániťDominicaLand
Presneee! Ty si ma pochopila. :) ďakujem, som veľmi rada, že sa ti to páčilo
OdstrániťBože! Skvelo napísaný článok! o.O A k tým kávičkám - holt ono čašník nemá právo odsudzovať, keď väčšina z nich ani nevie čo je dvojité presso alias doppio. Už som sa stretla s nechápavými otázkami a nechápavými výrazmi v štýle: "čiže chcete dve kávy do jedného hrnčeka?"... ja by som povedala takto: že zákazník nevie akú kávu vlastne chce je o.k., lebo veď od toho je tu čašník alebo čašníčka aby mu to vysvetlili, no nie? =D A čo sa týka sedenia na paletách - udivuje ma jedna vec: že sedím na paletách za pár eur a pritom za kávu a jedlo zaplatím nehoráznu sumu (malý sendvič 5 eur, káva 3 eurá, cheesecake 3,20).... Prečo???? ....ale ako píšeš: to tak (asi) má byť! =D
OdpovedaťOdstrániťďakujeeem za pochvalu :) si milá..tak-tak, ako píšeš...
Odstrániť