Chcem byť ako ty

Raz mi jedno dievča na instagrame napísalo: ,,Chcem byť ako ty." Okamžite ma zaplavil príval myšlienok. Koľkokrát som si to ja povedala o nej?!

Chcem mať rovnako krásne červené vlasy, chcem byť vysoká ako ona, chcem...byť originálna. A teraz tu nemo sedím, obklopená len tmou a metaforickým klopaním na dvere.

Stáva sa to aj vám? Momenty, kedy si naplno neuvedomujete svoju vlastnú hodnotu?...

Dievčaťu som odpísala: ,,Aj ja som vždy chcela byť ako ty, no už nie. Ani ty by si nemala chcieť. Chcem byť ja, chcem byť sebou, spokojnou sebou. Aj ty by si to mala chcieť."

Problematika identity a sebaprijatia ma zaujímala odnepamäti. No listovať o nej v knihách a priamo sa jej dotýkať je ako pozerať dokument o horolezcoch a visieť na skale v 15-metrovej výške, neistená lanom. Spadnúť je také ľahké, stačí sa len pustiť pevnej skaly. V danom momente sa môže zdať, že pustiť sa vyžaduje menej úsilia ako bojovať s vlastnou vytrvalosťou ďalej...

A zrazu som počula výbuch. Obrovský ohňostroj uvedomenia a lásky, ktorý mi zaplavil myseľ i oči. Pohladila som si tvár, pery, vlasy. Zdali sa mi krásne. 

Kráčam po ulici a kútiky úst sa mi pohrávajú s jarnými lúčmi slnka, zdvíhajú sa a opäť klesajú po tom, čo okolo prejde dievčatko, starena i žena v klobúku s malinovými perami. Všetky sa mi zdajú oveľa krajšie ako doteraz, dokonca sa mi zdá, že okolo nich vidím jemnú žiaru. Kdesi v sebe nachádzam koráb, ktorý ma preváža na breh...

Viem, že originalita a krása je v každom z nás, nech sa ju akokoľvek snažíme zničiť, prekryť či nevidieť...

,,Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa späť k nemu do korába, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába." (Gn 8, 9)...

V noci som sa strhla zo sna. V ňom na slnkom vyhriatej lúke stáli len dva tulipány. Napriek silnému vetru však boli nehybné, ich trojuholníkové listy sa navzájom podopierali... 

Na nočnom stolíku poslepiačky nahmatávam papier a píšem si: ,,Každá z nás disponuje nevyčísliteľným pokladom, ktorý je hmatateľný v každom jednom úsmeve či pohľade, a ak ti niekto povedal či len naznačil, že to nie je dosť; dosť na to, aby si sa dostala na medicínu, dosť na to, aby si sa nazývala peknou, dosť na to, aby ťa mal otec rád či dosť na to, aby si snívala veľké sny, vedz, že sa kruto mýlil. To je fakt, ktorý sa nálepka "klišé" snaží znehodnotiť."