Keď sa Pierre stretne s Rachel, vo francúzskom mestečku Châteauroux sa v päťdesiatych rokoch začne písať neobyčajný ľúbostný príbeh. Aj keď sa spočiatku vyvíja pre romány tak trochu tradičným spôsobom a neponúka nič novátorské, po niekoľkých stranách autorka pomaly odhaľuje jeho mnohovrstevnatosť.
Po tom, čo Rachel Pierrovi oznámi, že s ním čaká dieťa, do popredia sa dostáva konflikt rozdielnosti spoločenských tried; intelektuálnemu bohémovi Pierrovi bráni v spoločnom živote a svadbe so Židovkou Rachel jej nízke postavenie. Dcéra Christine je odkázaná len na výchovu matky a práve ich vzťah je v knihe zdrojom mnohých čitateľsky príťažlivých momentov. Z hĺbky ich vzťahu však autorka veľmi pomaly a dôsledne smeruje k vzájomnému chladnému vzdaľovaniu sa. Je spôsobené dospievaním dcéry alebo je príčinou niečo iné? A ako bude prebiehať ich život, keď doň opäť vstúpi osudový muž z parížskej meštiackej rodiny?
Pútavé rozprávanie z perspektívy dcéry Christine nečakaným rozuzlením čitateľovi románov ponúka niečo nové, iné, neobyčajné... Reč autorky, nezaťažená zbytočným sentimentom a doplnená tak trochu fragmentárnymi výpoveďami postáv, sa neusiluje o násilnú štylizáciu. Aj z tohto dôvodu ich prehovory pôsobia prirodzeným a "čítavým" dojmom. V kombinácii s listovou korešpondenciou, ktorá sa vinie naprieč celým dejom, pôsobí román napriek opisu traumatických životných skúseností mimoriadne osviežujúco.
Ukážka:
Raz večer sme nešli rovno domov. Zaviedla ma do malej kancelárie, kde mi psychologička kládla otázky. Medzitým sa zotmelo.
,,Nakreslíš mi rodinu, Christine?" Keď som z miestnosti vyšla, vošla dovnútra a ja som čakala na chodbe. Potom sme nasadli do auta.
,,No, povedala, že je všetko v poriadku. Myslím, že chcela, aby si nakreslila rodinu..."
,,Áno."
,,Povedala, že všetko je v poriadku. Ukázala mi tvoj obrázok. Z detských kresieb sa dá veľa zistiť. A u teba je to v poriadku. Nakreslila si otca. Takže je to veľmi dobre."
,,No, mala som nakresliť rodinu!"
,,Áno, Christine, to je dobre"....Obrátila sa ku mne a usmiala sa: ,,Otca si nakreslila maličkého. Je to taký malý chlapík, ale je na obrázku. To je dobre. Je úplne malinký v rohu papiera, ale existuje. Dievčatko si nakreslila približne také veľké ako otca. Ale aj to je dobre. Pretože sú tam všetci, všetci sú na svojom mieste. A nakreslila si aj mamu. Ale akú mamu...akú mamu, nakreslila si mamu takú...Skrátka...Obrovskú. Zaberá celý obrázok." (Christine Angot)
Celkové hodnotenie
4/5
Informácie z kníhkupectva:
Vydavateľ: Inaque
Prekladateľka: Aňa Ostrihoňová
Počet strán: 151
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára